Starožitné dvere, historické okná, staré kovania Žiar nad Hronom

Starožitný vstup a pohľad na svet

Starožitnosti sú všeobecne späté nielen s vysokou hodnotou, ktorú získavajú starnutím, ale aj duchom dôb dávno minulých, ktoré majú pre mnoho zberateľov a milovníkov neuveriteľné čaro.
Mnohým z tých, ktorí sa obklopujú starožitnými vecami, ale záleží nielen na ich kúzlu, ale aj na špecifickom kráse. Staré veci sú proste nádherné, najmä ak je o ne kvalitne postarané, teda ak sú kvalitne renovovať. A ak nie ste milovníkom moderného nábytku, môžu sa historické kúsky zapáčiť aj Vám.
Starožitné dvere i okná majú svoje nespochybniteľné čaro a milujete ak starožitnosti, potom môžu byť tým pravým pre Váš domov. Nutné je tu povedať, že obstaranie starožitností je značne nákladné, zvlášť, ak ide o okná či dvere. Čím staršie kusy budete hľadať, tým vyššia bude aj cena. Ďalej sa cena odvíja od zachovalosti alebo prípadnej nutnosti renovácie.
Dvere sú vstupom do priestoru a môžu podčiarknuť duch a krásu miesta.
 

V staroveku a stredoveku sú obvyklé dvere menších veľkostí, najčastejšie z dreva a bývali usadené na otočnom čape. Čím menšie dvere, tým menší únik tepla. Tepelná izolácia v tomto období nebola príliš dobrá. Aj napriek tomu však tí najchudobnejší dvere ani nemávali a museli si vystačiť s koženým závesom. Už v tejto dobe sa však niektoré dvere opatrovala kovaním. Často sa používali drevené závory, menej často kovové petlice, visiace zámky či zámky závorového typu. Vhodné je tiež povedať, že v histórii nebolo lepidiel či klincov. Kovy boli zriedkavé a preto sa užívalo pri spájaní a fixácii dverí i okien, namiesto kovových klincov či iných dnešných pomôcok, čapov, kolíkov z dreva, viazanie rôznymi materiálmi alebo tiež zádlabu. Aj v antike bývali dvere drevené, avšak bohatí je opatroval kovovým plášťom, najčastejšie bronzom, tí najbohatší dokonca plášťom zo zlata.
V 19. storočí nebolo pri dverách ničím neobvyklým okienko či viacerých okienok, táto okienka bola zasklená.

Z tejto doby boli najčastejšie dvere s dvoma okienkami, často sa vzorovaným sklom. Na dvojkrídlových dverách aj s štyrmi okienkami. Pre toto obdobie ale neboli nezvyčajné aj dvere, ktoré vyzerali, že okienka majú, ale v naznačenom okienku žiadny výrez pre sklo nebol. Tieto dvere potom lepšie izolovali.
Vďaka tomu, že dvere z druhej polovice 18. storočia a 19. storočia sú celkom mladé, možno ich zohnať oveľa ľahšie, než dvere starší.

Dvere z rôznych období

Gotické dvere sú najčastejšie drevené, avšak ničím neobvyklým nie sú ani ťažké železné dvere. Najtypickejším tvarom je písmeno A, mnohokrát hore s polkruhom, ale aj bez neho. Obľúbeným motívom potom sú kosoštvorca, niekedy s ružicou vnútri. Z tohto obdobia pochádzajú aj dvere doskovej.
Kovanie je zdobné, bežné sú tiež ťažké, zdobené kľučky i zámky.

Renesančné dvere sú vyrobené z dreva. Typickým tvarom dverí je písmeno A s polkruhom hore aj bez neho a tiež obdĺžnik. Typickými motívy na týchto dverách sú štvorce, štvorce bez rohov a tiež bohato zdobené kruhy. Kovanie nie je nijako výrazné, ale niektoré dvere už obsahujú klopadlá kruhového tvaru. 

Starožitné dvere z obdobia Baroka sa vyznačujú bytelnost, sú drevené, bez okienok. Pre tieto dvere je typickým motívom slnka.

Rokokové dvere sa vyznačujú tým, že často obsahujú figurálne maľby, vyrobené sú z dreva a typickým tvarom je aj písmeno A.

Klasicistické dvere sa obvykle neskladajú z dreveného masívu, je pre nich typické, že sú skladané z dosiek do tvarov tak, že vznikne vzor obdĺžnika bez základne.

Dvere z doby Empire sa obvykle vyznačujú tým, že obsahujú krivku a často tiež ružice. Nádherná je aj kombinácia rovných liniek a krivky, ktorá je u empíru bežná.

Secesné dvere sú ľahké, vzdušné, s jemným kovaním, vyrobené sú z dreva, avšak najčastejšie sú lakované či farbené bielou farbou. Ak obsahujú okienka, potom pôsobí krehkejšie. Napriek tomu, že nie sú prezdobené, sklo okienka je obvykle ozdobené rámčekom sa zložitejším motívom. Okienko sa sklom býva vo vrchnej časti dverí, v spodnej potom bývajú naznačené falošná okná. U vstupných dverí sa potom využíva bohato krútené mriežky k ochrane sklenených tabuliek a tiež kovania a kľučky. Na dverách nie sú nezvyčajné aj jemné vzory, väčšinou vyrezávané.

Konštruktivistické dvere sú jednoduché, drevené či kovové, nezdobené s jednoduchou kovovou kľučku. Môžu obsahovať aj okno. Dvere sú zvyčajne delené priamkami alebo obdĺžniky či štvorcami.

Postmodernismus vo svojich dverách vyjadruje jednoduchosť, hranatosť, sklo a drevo, neobsahuje žiadne ozdobné prvky, iba jednoduchou geometriu.

Podobne sú na tom dvere funkcionalistické.
Tieto dvere sa vyznačujú jednoduchosťou a ľahkosťou, bývajú drevené alebo kovové a obsahujú sú zložený z jedného väčšieho okna, alebo môžu byť presklené takmer celé. Najčastejšie majú jednoduchú, nevýraznú kľučku. Neobvyklé nie sú ani celodrevené dvere bez okna, aj tie sú ale ľahké a bez akéhokoľvek zdobenia.

Starožitné okná

Okna tak, ako ich poznáme, sú veľa iná, než boli v minulosti. Jednalo sa skrátka o otvor, najčastejšie obdĺžnikového alebo štvorcového tvaru. Prvé zmienky o zasklievanie existujú už z doby Antiky. V tejto dobe už sklo poznali, nevedeli však, ako z neho vyrobiť tabule, preto využívali plochejších kúskov, ktoré spájali kovom. Takto vznikalo niečo, ako vitráže, tie však boli veľmi drahé. Aj napriek tomu, že už v antike vedeli vyrobiť niečo, ako vitráže, až v období gotiky začal mierny rozvoj zasklievanie okien. V antike ale aj "zasklívali" sľudou, čo bolo cenovo oveľa dostupnejšie.

V histórii, keď ešte nebolo sklo bežné, sa pre okná používali roztepané kožené blany a alebo tiež okenice či mastný papier. Niekedy sa užívalo len prostého závesu. Isté ale je, že okná nebola veľká a to z dôvodu tepelnej izolácie.

Práve v období Gotiky, kedy prišiel rozmach skla, sa často využívalo farebných vitráží a to prevažne u honosnejších cirkevných stavieb, teda katedrál a väčších kostolov. V tomto období ale stále nebolo zďaleka bežné zasklievať sklom, bolo veľmi drahé. Hoci už v roku 41 stál Tiberiův viacposchodový palác s veľkými zasklenými oknami, ani v ranom novoveku, teda Renesanciu sa nestalo zasklievanie okien bežným, bolo dostupné iba pre meštianstvo a šľachtu. Zmena nastala v období Baroka, kedy už boli ľudia schopní okná zasklievať tabuľami a tie sa začali využívať hojne prevažne na zámkoch, dôležité pre toto obdobie je aj to, že bolo prvýkrát použité zasklievanie dvoma vrstvami skla. Skutočný "boom" skla ale nastal až v 2. polovici 19. storočia. s priemyselnou revolúciou.

Okná z rôznych období

Stredoveké okná sú najčastejšie vitrážované z farebných skiel, teda šošoviek, neskoršie, teda Renesančný sú zo skla nebarevného. Tieto šošovky majú tvar kruhu a sú pospájané kovom, najčastejšie olovom.
Rámy z obdobia Gotiky sú drevené alebo kovové a okná obsahujú rôzne tvary, rozety a podobne. Tieto okná nie sú určené na otváranie a sú pripevnené ku stenám. Pokiaľ ale otvárací sú, bývajú opatrené iba jednoduchou, zásuvnou páčkou závorového typu. Tvary okien sú z tohto obdobia prevažne do písmena A alebo kruhová, výnimočne obdĺžniková alebo štvorcová.

Renesančné okná majú rámy najčastejšie drevené a od okázalosti roziet z doby Gotiky sa upúšťa, pretože už neboli cirkevné stavby toľko v rozpuku a najviac sa zasklívala okná šľachtických sídiel.
Takáto okná majú zvyčajne jednoduché zasúvacie zámky či páčky a boli obdĺžnikové alebo štvorcové, výnimočne kruhové.

V období baroka sa zdobilo všetko a inak tomu nebolo ani pri oknách. Nad oknami boli ozdobné rímsy či oblúky. Sklo barokových dverí je už tabuľkové, rámy drevené, ale často farbené bielou či svetlo hnedou farbou, tvary okien sa podobajú Renesanciu, sú zvyčajne obdĺžnikové či štvorcové a skladajú sa z štyri či šiestich obdĺžnikov či štvorcov. Kľučky okien z obdobia baroka sú menšie, jemnejšie a tiež ozdobnejšie.

Rokoko sa opäť vrátilo k tvaru písmena A, avšak vo vrchnej časti viac zaoblenému, teda do polkruhu. Rámy sú opäť drevené, avšak farbené skôr hnedou farbou alebo ponechané prírodné. Sklá sú tabuľková, členená do štvorcov a obdĺžnikov a vo vrchnej, polkruhové časti, do trojuholníkov. Kľučky okien sú podobné tým barokovým, ale nie sú toľko zdobené.

Klasicistické okná bývajú osadená do líca, týmto sú rozdielne od okien z čias predošlých, pretože tie boli osadené vo špalete. Tieto okná sú v tvare A s polkruhom hore alebo obdĺžniková. Nad nimi či pod nimi sú ozdobné ornamenty. Kľučky klasicistických okien sú väčšie.

Empírové okná sú v tvare písmena A, hore polkruhová a lúčovito delená, dole štvorcová a delená do štvorcov. Kým okno býva celkom jednoduché, nad ním sa často objavujú zložitejšie ornamenty a tvary.

Secesné okná bývajú opäť ozdobná, ale aj čo sa týka tvarov. Tvar je obdĺžnikový alebo štvorcový naspodku a hore kruhovitý alebo napríklad v tvare hore zaobleného A. V nich sú rôzne tvary, napríklad kvetiny aj iné, často sa využíva vitráží. Už od tohto obdobia až po postmodernismus sa okná vypĺňajú klasickým tabuľovým sklom a sú z dreva alebo kovu.

Konštruktivistické okná bývajú obdĺžniková alebo štvorcová a delená na štvorce či obdĺžniky. Postmodernistická okná, najčastejšie obdĺžniková, sú rovnako tak ako tá funkcionalistická veľmi jednoduchá, hranatá a nedelená. Či už sú z dreva či kovu, vyznačujú sa jednoduchou geometriou.
 

Ponúkate alebo zháňate staré okná, dvere, kovania?
Tu môžete zadarmo vložiť inzerát >>