Starožitné svietidlá, svetlá, historické osvetlenie, staré lustre, lampy a svietniky Veľký Krtíš

Svetlo a história

Svetlo je neoddeliteľnou súčasťou každej domácnosti. Či už sa bavíme o svietidlách všetkého druhu - lustre, lampy či svietniky, sú nutnosťou v každom dome či bytu. Ak ste milovníkom starých vecí alebo len občas obdivujete ich krásu, vo Vašom dome sa môže nádherne vynímať niektorý z dávnych kúskov, slúžiaci k jednej z potrieb človeka a tou je potreba vidieť vo svojom obydlí aj keď už je tma.

Už v praveku, pravdepodobne v dobe bronzovej, existovalo niečo, ako olejová lampa.
Takéto svietidlo sa skladalo z prostej misky, oleja a kusu dreva, miesto knôtu. Na rovnakom princípe ale vyrábali svietidlá aj v 19. storočí. Jedným z najbežnejších, prvých pravekých, svetelných zdrojov bol ale zapálený kus dreva.
Aj keď neskôr v staroveku existovala celá rada oveľa prepracovanejších druhov svietidiel, zapálené kusy dreva, teda lúče či pochodne, sa užívali bežne aj v stredoveku.
Rozdielne ale bolo, že neskoršie lúče bývali často omotané kusom látky napusteným olejom.
Prvé staroveké lampy bývali tvorené, rovnako ako tie praveké, iba miskou, v ktorej bol olej. Na rozdiel od tých pravekých bol ich súčasťou plavák s knôtom.
Až neskôr v staroveku sa začali používať lampy uzavreté. Ploché uzatvorené lampy čiže kahany bývali z keramiky (luxusnejšie aj z kovu či Slonoviny) a na ne bývali Rytý či maľované rôzne motívy. Takéto lampy sa pokladali na podložku, neskôr v stredoveku sa však užívali lampy na rôzne účely. Pripevnili sa k nim háky alebo madla, aby sa dali zavesiť na stenu či nosiť v ruke. Ďalej sa tiež opatroval nôžkami, aby mohli stáť bezpečne na stole.
Neskôr v staroveku, ale aj v stredoveku sa vyrábali aj lustre, ktoré obsahovali väčšie počty rovnakých lámp čiže kahanov.
Tieto lustre však boli luxusom a niektoré z tých honosnejších sa skladali aj z desiatok kahanov. 

V stredoveku sa olejová svietidlá používala často, používal sa ale aj lúče a lojové sviečky.
Tieto neboli tak nákladné, ako olejová svietidlá, ale často Čadil či nepríjemne páchli. Aj keď v tejto dobe už existovali aj sviečky vyrobené z vosku, bývali luxusom a tak si ich mohli dovoliť len naozaj bohatí.
Od praveku bol jedným z najdôležitejších prvkov zaisťujúcim svetlo prírodný olej, to sa ale zmenilo v polovici 19. storočia. Do už spomínané polovice 19. storočia sa svietilo rôznymi prírodnými olejmi, akou sú napríklad olej ricínový, konopný či najbežnejšie repkový. Až v už spomínanej druhej polovici 19. storočia došlo k zmene a to vďaka schopnosti vyrobiť olej umelý.

Pre stredoveké lampy je typické použitie plechu a rôzne vychytávky určené na upevnenie lampy či zvýšenie úžitku. Jednou z týchto vychytávok boli už vyššie spomenuté úchytky, háky a nohy, potom tiež sklíčka či zrkadlá, ktoré sa upevňovala k lampe a zvyšovala tak jej svietivosť.
Ďalej sa používali plechové lampy na dlhé nohe, tie bývali akousi obdobou dnešnej stojacie lampy, väčšinou ale neboli moc vzhľadné. Jedným z veľmi obľúbených tvarov lámp v stredoveku bola loďka.
Lampy vyzerali veľkú časť stredoveku rovnako, drobný zlom prišiel až zhruba v 16. storočí, kedy bolo odhalené, že ak plameň prikryjeme (ale tak aby sa k nemu dostal kyslík) zlepší sa jeho vlastnosti. Tieto poznatky boli vyskúšané pomocou cylindra, vtedy však kovového, v tejto dobe ale nevyužité.
Až oveľa neskôr a to zhruba po prvej polovici 18. storočia sa začali vyrábať cylindre zo skla, ktoré vlastne poznáme aj dnes u olejových lámp či petrolejok. Neskôr sa začali lampy zaobstarávať tiež kolieskom, ktoré posúvalo knôt.

Lustre v histórii

Svetlo pre osvetľovanie väčších priestorov bolo bežné už v antike, bolo však výsadou bohatých a zaisťovalo sa najčastejšie fakľami alebo kamennými stĺpmi, v ktorých bývali zabudované misky s olejom.
O prvom použití lustra sa teda dá hovoriť až v stredoveku a to predovšetkým v čase románske, mnohokrát sa používali v honosných cirkevných stavbách. 

Románske lustre sú najčastejšie kruhové či rozetovité. Bývajú vyrobené z kovu a na nich väčšinou sú pripevnené svietniky a sviečky. Nevynikajú obzvlášť zložitým zdobením, napriek tomu sú krútené, krásne a upútajú pozornosť. 

Gotické lustre bývajú podobné, ich súčasťou je poväčšinou kombinácia svietnikov na sviečky a lampičiek, do ktorých sa umiestňuje sviečka.

Renesančné lustre už sa nevyskytovali len v cirkevných stavbách. Bývajú kovové a najčastejšie viacposchodové, stupňovité s mnohými ľahko ornamentálne zdobenými ramenami, zvyčajne šiestich a viac. Na každom ramene potom je len jeden svietnik.
Mnohokrát sa vyrábali z mosadze s pozlacením. Častým zdobením lustra i ramien sú krútené prírodné motívy, napríklad listy.

Barokové lustre dosahujú oveľa väčšie ozdobnosti a veľkosti, napriek tomu môžu byť podobné svojim renesančným predchodcom a to spôsobom upevnenia, tvarom i výraznosťou.
Sú viacposchodové, stupňovité, zo zlata alebo pozlátené. Oproti tým renesančnom majú viac poschodí a bývajú väčšie. Typické pre toto obdobie je tiež veľké množstvo ozdôb a dlhší, zakroucenější ramená sa špirálkami.
Aj u týchto lustrov sú použité florálne motívy, predovšetkým listy. Na jednom ramene môže byť aj viac svietnikov.